Významní rodáci

Významný rodáci a osobnosti obce

Alexander a Ľudovít WINTEROVCI              Alexander sa narodil a žil v Tvrdošovciach v polovici 19. storočia. Pochádzal zo skromných pomerov a roku 1870 sa mu narodil syn Ľudovít. Rodina sa medzičasom od-sťahovala do Šiah, kde si Alexander  otvoril malý obchod s textilom. V januári 1889 sa Alexander ujíma malej zablatenej dedinky Piešťany za podmienky jeho 30 ročného prenájmu od grófa Erdődyho. Roku 1890 povoláva na pomoc pri budovaní kúpeľov svojho syna Ľudovíta z Viedenskej univerzity. Alexander Winter zomiera v apríli roku 1909 v čase najväčších zmien kúpeľov. Ľudovít  zveľaďuje a propaguje kúpele napriek búrlivým zmenám  začiatku 20. storočia, dvom svetovým vojnám i vlastnej deportácii. Nakoniec po komunistických perzekúciách zomiera zabudnutý dňa 15.9.1968 v Piešťanoch.

 

Margita MÉRY, PhDr.

Narodila sa dňa 1. 10.1936 v Trdošovciach. Po základnej škole maturovala v Komárne a roku 1968 ukončila FFUK Bratislava. Najprv pôsobila ako učiteľka, potom ako odborná referentka pre  národopisnú problematiku a ľudové tance v Csemadoku. Organizovala súťaže ľudových piesní Jarný vietor vody vzdúva, ako aj národopisné výskumy, školenia pre zberateľov ľudových piesní, zvykov, tancov a odevu. V rokoch 1985-2000 pracovala v Národopisnom ústave SAV pre výskumy maďarského etnika. V rozhlase týždenne vysielala folklórnu reláciu „U nás doma.“  Vyšli jej dve publikácie ľudového odevu a dve vydania zbierok ľudových rozprávok.  Je autorkou množstva štúdií, ktoré publikovala doma i  zahraničí.

 

Mikuláš RUTKOVSKÝ                                 

       Sochár, medailér, člen volného združenia výtvarníkov a13 Krnov, člen asociácie umelcov medailérov Praha, sa narodil dňa 12. 6. 1940 v Tvrdošovciach. Vďaka svojmu mimoriadnemu talentu stal akademickým maliarom a sochárom, aj keď nemal maturitu. Bol predným českým heraldikom a medailérom i znalcom katolických svetcov a kongregácií. Bol tiež zapálený monarchista. V rokoch 1969 – 1975 študoval u profesora K. Lidického a doc. J. Bradáčka na AVU v Prahe. Venoval sa tvorbe portrétov, búst, komorných i monumentálnych plastík. Zaoberal sa aj reliéfom, medailérstvom, tvorbou znakov a heraldikou.  Okrem množstva výstav je jeho tvorba zastúpená v Pražskom arcibiskupstve a v  cirkev-ných zbierkach vo Vatikáne a Ríme.  Zomrel dňa  20. 12. 2010 v Krnove.

 

Gyula MORVAY                                 

                   Miestnym etnograf, básnik,  prekladateľ, zberateľ, známy spisovateľ prvej ČSR sa narodil 2.10. 1905. Základnú školu navštevoval v rodnej obci, strednú školu v Kluži, Nových Zámkoch a v Budapešti.  Bol radikálnym ľavičiarom a aktívnym členom hnutia „Sarló“. Spolu s Józsefom Sellyei bol predstaviteľom radikálneho tradicionalizmu v československej maďarskej literatúre. Morvay bol veľmi aktívnym spisovateľom, publikoval skoro vo všetkých maďarských časopisoch vydávaných v ČSR. Písal básne, politické články, poviedky ale aj romány. Bol členom Spolku maďarských spisovateľov.   Vo svojich dielach zobrazil najmä život vidieckej chudoby. Od roku 1940 bol učiteľom v Abonyi, a od r. 1947 bol povereným riaditeľom gymnázia v Nagykanizsi. Tu pôsobil od roku 1945 a po smrti svojej manželky od roku 1985 až do svojej smrti dňa 25.2.1998  žil v Pécsi.                     

 

Juraj  SZIKORA 
Narodil sa dňa 2. 3. 1947. Bol hráčom TJ Tvrdošovce, Spartaku Komárno, Červenej hviezdy Bratislava, Interu Bratislava, Vagónky Poprad, DAC Dunajskej Stredy a Slovanu Viedeň. V lige odohral 200 stretnutí, v ktorých strelil 56 gólov. V národnom výbere debutoval, keď mal 19 rokov, 2 mesiace a 16 dní. Dres reprezentácie ČSR obliekol v rokoch 1966 - 1971 dvadsaťjedenkrát  a strelil dva góly. V rokoch 1966, 1967 a 1968 bol zaradený medzi najlepších futbalistov ČSR. Počas pamätného zájazdu do Brazílie v roku 1966,  ho domáci novinári úctivo nazvali "bielym Pelém." Svoje bohaté skúsenosti odovzdával aj vo svojej úspešnej trénerskej práci. Viedol viacero klubov, napr. Senec, Lokomotívu Košice, Nitru,  Rimavskú Sobotu, Martin, Nové Zámky, Trenčín, ŠKP Devín či Dunajskú Stredu.   Zomrel dňa  12.12. 2005 v Bratislave a pochovaný je na tvrdošovskom cintoríne.

 

 

 Jozef  a Ladislav MÓDEROVCI   

             Jozef sa narodil dňa 19. 9. 1947. Futbalista, tréner, Majster Európy z roku 1976  a prvý laureát Ceny fair play I. Chodáka. Bol jedným z tvrdo-šovskej „štvorice“ talentovaných futbalistov zo začiatku 60. rokov Gyurek- Szikora- Móder J. -Móder L., ktorí sa z materského klubu dostali za veľmi krátku dobu do prvej ligy. Rýchly, vy-trvalý záložník,  a organizátor hry začal svoju kariéru v Interi Bratislava. V reprezentácii odohral 17 zápasov a dal 3 góly. S Lokomotívou Košice získal dvakrát Čs. pohár, v lige zohral 318 zápasov a dal 75 gólov. Na konci kariéry hral v rakúskom Grazer AK, kde dosiahol priamy gól z rohového kopu. Dnes  žije s rodinou v Košiciach.

     Jeho brat Ladislav  sa narodil dňa 2.12.1945. Do Slovana Bratislava sa dostal v roku 1967.  V lige odohral 149 ligových stretnutí a strelil 27 gólov. Ťažil najmä zo svojej rýchlosti, obratnosti, výbušnosti a výborných krátkych kľučiek. Bol nielen pri víťazstve v PVP nad FC Barcelona, ale aj pri majstrovskom titule 1970 a štyrich vicemajstrovských tituloch Slovana Bratislava.  Po skončení futbalovej kariéry sa usadil  v  Nových Zámkoch a tu aj zomrel v deň svojich 61. narodenín.

 

 

Károly BÜTTNER  

Narodil sa dňa 19. 8. 1801 v Nagy Orosz v Sedmohradsku. Po strednej škole v roku 1817 absolvoval filozofiu v  Trnave. Najprv je vychovávateľom v šľachtických rodinách, potom kaplánom v Ostrihome. Tu je roku 1831 menovaný za správcu farnosti. Od roku 1837  tu pôsobí už ako sobášiaci kňaz a učiteľ náboženstva. V apríli 1840 bol vymenovaný za správcu našej farnosti. Nechal opraviť všetky cirkevné budovy, zveľadil cirkevné majetky, zanechajúc po sebe skonsolidovanú a prosperujúcu farnosť. Súčasníci o ňom tvrdili, že bol veľmi nadaným rečníkom. S jeho menom sa viaže aj prvá obecná kronika - latinské dielo Memorarilia ecclesiae et parochiae Tardoskedd z roku 1877. Veľmi cenné sú jeho podrobné informácie o  udalostiach revolučných rokov 1848 – 1849. Významne sa zaslúžil najmä o samotnú záchranu obce pred jej vypálením a vydrancovaním. Roku 1847 prekonal týfus, neskôr choleru. S podlomeným zdravím a na vlastnú žiadosť odchádza v roku 1867 do Zlatých Moraviec, aby sa na žiadosť arcibiskupa na jeseň 1868 opäť vrátil do obce. Dňa 25. 10. 1869 je menovaný za bratislavského kanonika, kde aj zomiera dňa 28. 12. 1886.

 

 

Károly SZEMMELWEISZ - SZEMERÉNYI 

Narodil sa v Bude dňa 9. januára 1813 v liberálne zmýšľajúcej rodine. Po absolvovaní základného vzdelania pokračoval v štúdiu filozofie v Trnave a teológie v Pešti. Ako kaplán pôsobil v Tardoskeddi, Strekove a Komárne. V roku 1844 si ako prvý člen rodiny pomaďarčil a zmenil svoje priezvisko na Szemerényi. S veľkou pravdepodobnosťou sa aktívne zúčastnil ako duchovný na formovaní a pomoci pre revolučnú maďarskú armádu, lebo po roku 1849 je vystavený perzekúciám zo strany svetských i cirkevných úradov. Do roku 1876 vystriedal viacero pôsobísk, až kým 3. augusta 1876, opäť neprišiel do Tardoskeddi. Tu zasvätil všetky svoje sily rozvoju a vybudovaniu moderného cirkevného školstva. V roku 1883 odkúpil potrebné pozemky, zorganizoval verejnú zbierku, do ktorej vložil veľkú časť svojho osobného majetku a 23. apríla 1885 položil základný kameň samostatnej internátnej Rímskokatolíckej dievčenskej školy sestier rehole Vykupiteliek. Slávnostné vysvätenie a otvorenie školy sa uskutočnilo 27. októbra 1886. V roku 1888 je vymenovaný za bratislavského kanonika a odchádza z obce. Zomiera 16. októbra 1898 v Bratislave vo veku 86 rokov, pochovaný je na Ondrejskom cintoríne. 

 

 

Lajos SIMONYI                                                  

   Pedagóg, akademický maliar sa narodil  v Chorvaticiach roku 1904. Maturoval roku 1922 na reálke Svätého Imricha v Ostrihome. Po 2 semestri na Vysokej škole technickej v Prahe zložil učiteľské skúšky. Počas 1.ČSR učí vo Vinici, Nesvadoch a Dvoroch nad Žitavou. Po roku 1950 učil v Strekove a roku 1954 prichádza do obce, kde pôsobí do roku 1960. Od roku 1960 do roku 1965  je pedagógom na katedre výtvarných umení Vysokej školy pedagogickej v Nitre. Roku 1966 zakladá výtvarný odbor pri mestskom úrade v Štúrove, ktorý sám vedie do roku 1976. Vystavoval na 20 spoločných a vyše 30 samostatných výstavách. Zomrel roku 1998 v Štúrove. Roku 1992 daroval mestu Šahy vyše 200 svojich diel a tak prispel k založeniu Hontianskej Galérie, ktorá po jeho smrti nesie jeho meno.

 

 

MUDr. Lajos PRIKKEL                

       Narodil sa v  dňa 3.1. 1907 v Reci. Maturoval na evanje-lictvom lýceu v Bratislave. Po ukončení lekárskej fakulty UK v Bratislave nastúpil najprv na chirurgické oddelenie nemocnice v Nitre. Roku 1934 sa dostáva na chirurgiu do Nových Zámkov a  následne roku 1937 prichádza ako obvodný lekár do Tvrdošoviec. Krátky čas pôsobí aj ako  lekár železničnej spoločnosti. Počas 2. svetovej vojny je odvedený do vojenskej nemocnice v Regensburgu. Po vojne sa vracia do obce,  kde pôsobí až do svojho dôchodku roku 1979. Popri liečení chorých, dlhé roky riadi zdravotnú osvetu obce a ako predseda MO ČSČK   organizuje kurzy prvej pomoci a dobrovoľné darcovstvo krvi. Dlhé roky bol tiež lekárom miestneho futbalového klubu. Zomiera  v Tvrdošovciach  dňa 25.7.1996.