Morvay Gyula – učiteľ, básnik, spisovateľ, prekladateľ, zberateľ                                            
(Tvrdošovce  2.októbra 1905 - 21. februára  1998 Pécs.) 
Známy maďarský spisovateľ prvej Československej Republiky sa narodil roku 1905 v Tvrdošovciach, ako šestnásty syn roľníckej rodiny. Základnú školu navštevoval v rodnej obci, strednú školu v Kluži, v Nových Zámkoch a v Budapešti. Po maturite a základnej vojenskej službe  roku 1928 v Prahe získal učiteľský diplom. Ako učiteľ pôsobil od roku 1929 v Tešedíkove a od roku 1935 v Rimavskej Sobote. Bol radikálnym ľavičiarom a aktívnym členom hnutia „Sarló“. Vo svojich dielach zobrazil najmä život vidieckej chudoby. Od roku 1940 bol učiteľom v Abonyi, a od roku 1947 bol povereným riaditeľom gymnázia v Nagykanizsi. Od roku 1985 až do svojej smrti žil v Pécsi.
   V 70.–80. rokoch písal najmä do regionálnych novín. Bol členom Spolku maďarských spisovateľov, na 80. narodeniny v roku 1985 bol vyznamenaný zlatou plaketou Radu práce maďarskej vlády. Po roku 1945 okrem publicistiky a krátkych poviedok uverejnených v časopisoch, napísal  roku 1948 román s názvom Fekete föld  /Čierna zem/ , s ktorým získal  prvú cenu vydavateľstva Szikra.
Spolu s Józsefom Sellyei bol predstaviteľom radikálneho tradicionalizmu v československej maďarskej literatúre. Morvay bol veľmi aktívnym spisovateľom, publikoval skoro vo všetkých terajších maďarských časopisoch vydávaných v Československu. Písal básne, politické články, poviedky ale aj romány. V zahraničí publikoval najmä v budapeštianskych novinách, v klužských Korunk, a v moskovských Új Hang. V komunisticky ladenom časopise Az Út, redaktorom ktorého bol Zoltán Fábry, písal pod krycím menom. V roku 1931 na bratislavskom kongrese hnutia Sarló jeho básnickú tvorbu označili ako „interpretáciu revolučnej sedliackej reality a sľubný začiatok maďarskej dokumentárnej tvorby v Československu. Vtedy považovali Morvayho za lyrika, lebo v krátkej dobe vydal až  tri zbierky veršov: Forróra fülledt a talaj, Magamig ér a sor, Új holnap felé.
 Morvay neskôr sa vzdialil od lýry a písal najmä epické diela. Jeho prvý román s názvom  Emberek a majorban /Ľudia v majeri/  vydalo vydavateľstvo Masaryk-Akadémia  roku 1936.