História obce

Chronologický prehľad najvýznamnejších dátumov a udalostí

 

40 000-13 000 – obdobie mladého paleolitu . Z neskorého neandertálca sa vyvinul človek dnešného typu Homo sapiens sapiens. 

Do tohto obdobia možno datovať mamutiu stoličku nájdenú v lokalite Káposztás.

 

3 300 – 2 000 – obdobie neskorej doby kamennej (eneolit). Zaniká tzv. matriarchát a nastupuje tzv. patriarchát, kedy sa do čela spoločenstva dostáva muž – otec rodiny. Pokračuje vývoj poľnohospodárstva, začínajú sa spracovávať kovy (meď, zlato) a rozvíja sa náboženský kult. 

 

 Neolit – sídlisko volútovej kultúry západne od lokality Méhes smerom k veľkému kanálu.

 

2 000 – 1 450 – obdobie staršej doby bronzovej. Rozvíja sa poľnohospodárstvo, nástroje sú prevážne kamenné a z dreva, rozširujú sa však bronzové nástroje, šperky aj zbrane.

 

Nálezy únětickej kultúry nitrianskej skupiny v lokalite Kerektó.

 

1 450 – 700 – obdobie strednej, mladej a neskorej doby bronzovej. Opracúva sa kosť, parohovina  a bronz, ktorý je hlavnou surovinou pri výrobe nástrojov, zbraní a šperkov. Rozširuje sa chov dobytka, mŕtvi sa spaľujú a ich popol sa ukladá do hrobov.

 

Mladšia doba bronzová – nálezy maďarovskej a velatickej kultúry.

 

7. – 3. storočie pred Kristom – obdobie staršej železnej doby (halštat). Pri výrobe nástrojov a zbraní sa začína používať železo. Spoločnosť sa silne diferencuje, mŕtvym sa do hrobov ukladajú zbrane, konské postroje.

 

2.- 3. storočie pred Kristom – nálezy barbarskej keramiky pri majeri Méhes.

 

6 rokov po Kristovi –prvýkrát pravdepodobne prenikli  Rimania na naše územie pri vojenskom ťažení proti germánskemu náčelníkovi Marobudovi.

 

Odkrytá stará kvádska osada (castra) západne od lokality Méhes .

 

166 – 181 po Kristovi – Rimania zatláčajú germánske, keltské a iné kmene za Dunaj a zároveň prenikajú aj na dnešné územie Slovenska, ( predsunuté vojenské pevnosti v Iži, a Devíne). 

 

375 – stavba rímskych opevnených staníc.

 

Nájdená rímska provinciálna keramika južne od dnešnej obce a vtedajšie peniaze na majeri Apollo.

 

5. – 6.storočie – obdobie včasnoslovanského osídlenia.

Koniec 8. storočia – porážka Avarov Karolom Veľkým.

 

8.storočie – nálezy črepín z tohto obdobia v lokalite  Rípafőld.

 

Okolo roku 800 – obdobie vzniku Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. 

 

9.storočie – odkryté tri slovanské pohrebiská v chotári obce pri Malom a Dolnom Jatove

odkrytie sídliskových objektov z veľkomoravskej doby  v lokalite  Kerektó.

 

896 – príchod starých Maďarov do Dunajskej kotliny. 

904 – 907 boje Veľkomoravskej ríše so starými Maďarmi.

 

10.storočie –  obdobie staromaďarského osídlenia Tvrdošoviec v lokalite Csárdahely (najneskôr okolo roku  1070) a odkrytie pohrebísk z doby Avarského kaganátu datovaných do 10. – 11. storočia.

 

995 – 997 – kráľovič Štefan správcom nitrianskeho údelu.

 

11. – 13. storočie  – odkrytie troch zaniknutých ranofeudálnych osád v katastri obce .

 

1111 –  Zoborská listina spomína existenciu villa O Cheke (dnešné Čiky).

 

Začiatok 13. storočia – odhadovaný začiatok vlastníctva Tvdošoviec a okolia kláštorom rehole cistercitov  Heiligenkreuz  z pasovskej diecézy v Rakúsku .

 

1221 – prvá písomná zmienka o Tvrdošovciach (ide o sfalšovanú listinu zo začiatku 16.storočia)

 

1236 – druhá písomná zmienka o Tvrdošovciach (tak isto ide o sfalšovanú listinu, ktorá bola napísaná pravdepodobne v období rokov 1236 – 1287) .

 

1241 – Tatári pustošia a rabujú Jatov a majetok arcibiskupa Jána (Jánosháza), Tvrdošovce  kvôli okolitým močiarom obchádzajú, a tým sa obec stáva ťažiskovou osadou okolitého regiónu.

 

1241 – 1242 – tatársky vpád cez Makovský priesmyk pod vedením Ordu chána s 20 – 30-tisícovou armádou a následne vypuknutie hladomoru v rokoch 1242 – 1243.

 

1271 apríl  vpád českého kráľa Přemysla Otakara II. na územie juhozápadného Slovenska.

 

1297 11. jún –  kráľ Ondrej III. schvaľuje výmenu Tvrdošoviec za Práču (dnešné Vajnory pri Bratislave) medzi opátom kláštora Heilingenkreuz  Berchtoldom a ostrihomským arcibiskupom Ladomérom. Dňa 16.6.1297 výmenu majetkov zvláštnym listom potvrdzuje aj ostrihomský arcibiskup Ladomér a až do 19.storočia je obec majetkom ostrihomskej kapituly.

 

1310 – vojská Matúša Čáka Trenčianskeho drancujú Tvrdošovce a jej okolie. 

 

1311 – dobytie a vypálenie Nitry Matúšom Čákom Trenčianskym.

 

1317  23. august – ostrihomský arcibiskup Thomas zakladá v osade samostatnú farnosť a rozširuje kostol postavený cistercitmi.                                   

 

1332 – Albertus plebanus de Turdesqued  je prvým správcom miestnej farnosti.

 

1403 – kráľ Žigmund Luxemburský vracia Tvrdošovce do vlastníctva arcibiskupa spolu s ďalšími zabranými majetkami.

 

1428 –31  tri  vpády husitov na juhozápadné územie Slovenska.

1440 – príchod Jána Jiskru so žoldnierskym vojskom na územie Slovenska.

 

1457 – husitské vojská poškodzujú románsky kostol v Chykew Egháza (Čikoch) a táboria medzi Tvrdošovcami a Palárikovom.

 

1510 – ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakócz vo svojom liste tvrdošovskému sudcovi Simonovi Tomášovi vymedzuje daňovú povinnosť obce.

1526 29.august – bitka pri Moháči a porážka uhorského vojska Turkami.

 

1530 – veľké turecké pustošenie na území juhozápadného Slovenska.

Spustošenie obce Turkami pričom bolo zničených a vypálených 34 domov.

 

1541 – 1547 – 1. vojna s Turkami. 1543 dobytie Ostrihomu a presťahovanie arcibiskupstva.

1551 – 1568 – 2. vojna s Turkami.

 

1554 – vydrancovanie obce Turkami a presťahovanie väčšiny obyvateľstva do lokality Faluhely.

 

1573 – drancovanie obce a okolia Turkami.

 

1585 – epidémia pestisu.

 

1594 – 1598 – prvá poštová stanica a linka vedúca cez Tvrdošovce.

 

1593 – 1606 – pätnásťročná vojna s Turkami.

 

1598 – spustošenie a vypálenie obce Turkami (väčšina obyvateľstva sa ukrýva v lokalite Faluhely).

 

1608 – presťahovanie obyvateľstva z lokality  Faluhely do obce a obnovenie zničeného kostola (v tomto období bolo centrum cirkevných majetkov v osade Jánosháza).

 

1619 – 1626 – povstanie Gabriela Betlena. Dňa 30.9.1619 dobytie novozámockej pevnosti povstalcami. Povstalci prechádzajú okolím obce.

 

1633  24. september – po dobytí pevnosti Nové Zámky Turkami sa obyvatelia obce opäť sťahujú do lokality Faluhely.

 

1637 – Tvrdošovce získavajú štatút trhového mestečka od kráľa Ferdinanda III. Habsburgského.

 

1644 – 1645 – povstanie Juraja I. Rákocziho.

 

1647 – udelenie erbu a povýšenie do šľachtického stavu Istvána a Mihálya Borbélyiovcov Ferdinandom III. Habsburgským.

 

1649 – 1657 – v obci zaniká samostatná farnosť – je bez farára.

 

1654 – v obci prebieha  výsluch svedkov v prípade bosoráctva  Barbaczi Jánosné a podozrenia z bosoráctva u dvoch ďalších žien: starej Mészáros Istvánné  a chorej Kis Istvánné.

 

1663 – 1664 – vojna s Turkami. Obliehanie Nových Zámkov od 17.8 - 24.9.1663 a  kapitulácia Forgáčovej posádky dňa 25.9.1663. Dobytie Nitry, Levíc a Novohradu v mesiaci október. 

Pustošenie celého okolia hordami chána krymských Tatárov Mehameda Gereya .

 

1664 – daňový súpis novozámockého ejáletu (zákonníka),  v ktorom sú Tvrdošovce  uvedené ako osobný majetok veľkovezíra Köprülűzade Ahmed pašu.

 

1680 – 1697 – v obci zaniká samostatná rímskokatolícka farnosť

1680 14. október – list novozámockého pašu Sátan Mehemeta,  tvrdošovskému sudcovi Juhász Pálovi .

 

1683  12. september – porážka Turkov pri Viedni.

Ustupujúce hordy pustošia Tvrdošovce a ich okolie.

 

1678 – 1684 – Tökölyho povstanie.

 

1684 – písomný záznam vyšetrovania  bosoráckych praktík  manželky Jána Barbacziho. 

 

1685 – dobytie novozámockej pevnosti, koniec 150 ročného  tureckého panstva na Slovensku.

 

1697 – založenie a vedenie miestnej matriky rímskokatolíckym farárom Jurajom Megyerim.

 

1703 – 1711 30. apríla – povstanie Františka II. Rákocziho. 

 

1704 – 1710 –  stály kurucký tábor v obci. Gróf Bercsényi píše z Tvrdošoviec hlásenia a listy Františkovi II. Rákoczimu. Z roku 1704 sa dochovalo  šesť listov, z toho v jednom dni 30.12.1704 dokonca tri. Z roku 1705  to je päť listov a hlásení. Existencia vojenskej poštovej stanice povstalcov v obci.

 

1706 – kurucké batalióny vedené grófom Bercsényim porážajú za obcou v priestoroch dnešného cintorína cisárske vojská. Na pamiatku víťazstva postavený tzv. Rákocziho pomník.

 

1707 – 1725 – prestavba rímskokatolíckeho kostola na príkaz  prvého ostrihomského kardinála - kniežaťa-prímasa, arcibiskupa Christiána Augusta von Sachsen - Zeitz.

 

1711 –  prvé rozdelenie chotára obce podľa názvov medzí – Prima Divisio Agrorum in Thardoskeddy.

 

1725 – zbúranie kolového opevnenia starej fary a Juhászovskej kúrie. 

 

1730 – 1732 – prvá veľká kolonizácia Tvrdošoviec - hlavne okolitých majerov a statkov - obyvateľmi z okolia Trenčína a Kysúc.(Priezviská Budík, Gombík, Czibulka, Brat.)

 

1733 – rodina Csiriková daruje obci pozemok na pochovávanie mŕtvych tzv. Malý cintorín (Pochováva sa tam do roku 1970.)

 

1735 – príchod prvej židovskej rodiny do obce.

 

1734 – druhá veľká kolonizácia obce  kolonistami z Moravy a Uherského Hradišťa. (priezvisko Vaňa.)

 

1753 – postavenie kalvárie. (Na mieste neskoršej chlapčenskej cirkevnej školy.)

 

1767 – ukončenie pochovávania mŕtvych okolo rímskokatolíckeho kostola.

 

1769 – vysvätenie prestavaného kostola. Tvrdošovce sú významným trhovým mestečkom.

 

1772 – nainštalovanie prvých hodín v kostolnej veži.

 

1773 – rímskokatolícky kostol vlastní tri kostolné zvony.

 

1779 – vybudovanie kamenného múru okolo kostola.

 

1785 – zrušenie nevoľníctva.

1787 – kodifikácia spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom.

 

1808 – 1809 – epidémia týfusu – výstavba Ispity, miestnej nemocnice.

1809 – Anton Bernolák mal kázeň v kostole a bola mu ponúknutá miestna farnosť.

 

1811 – budova Ispity  sa prestavala na chudobinec.

 

1824 –1825 – morová epidémia .

 

1826 – vybudovanie sochy svätej Trojice pri kostole.

–  kolonizácia Cigánov - Rómov  z Nových Zámkov a Želiezoviec do Tvrdošoviec.

 

1831 – epidémia cholery.

 

1847 –  začiatok výstavby školskej budovy.

 

1849 august – porážka maďarských povstalcov pri Világoši. 

V priebehu roku obsadenie obce maďarskými honvédmi na čele s veliteľom Guyonom a následne rakúskymi vojakmi pod velením belgického generála Potta. 

22. januára bol v obci zajatý desiatnik a traja vojaci rakúskej armády z posádky v Šali a následne boli eskortovaní do Nových Zámkov.

23.7.1849 o 04,00 hodine poprava  Józsefa Bugyika, Józsefa Tótha a Ferenca Trexlera zastrelením. Poprava bola vykonaná v Bratislave za zajatie štyroch rakúskych vojakov. 

V rokoch 1848 – 1849 na bojiskách  revolúcie zomrelo asi 100 – 120 obyvateľov obce. 

 

1850 – vybudovanie železničnej trate Budapešť – Viedeň so zastávkou v Tvrdošovciach.

21.november – prejazd prvého parného vlaku cez obec  a poškodzovanie telegrafného vedenia obyvateľstvom.

 

1850 – 1860 –  výstavba židovskej modlitebne a cintorína.

 

1852 – začiatok činnosti  vlakovej pošty v obci (zrušená roku 1857).

 

1854 – zriadenie prvej policajnej stanice v obci.

 

1868 15.február – znovuotvorenie stáleho poštového úradu v obci.

 

1876 – začiatok činnosti jednotriednej židovskej školy v dome  šaktera. (funguje asi do roku 1910.)

 

1880 – začína svoju činnosť rímskokatolícka opatrovňa detí.

 

1881 – zhotovenie fresiek majstrom K. Jakobeyom na strope rímskokatolíckeho kostola.

 

1883 – kúpa parcely pre stavbu novej budovy školy.

 

1884 – založenie Tvrdošovského úverového družstva a sporiteľne. 

           založenie Spoločného krúžku roľníkov v Tvrdošovciach.

 

1884 – 1885 – zbúranie kamenného múru okolo cintorína obkolesujúceho budovu kostola.

 

1885  19.apríl – položenie základného kameňa na stavbu internátnej dievčenskej školy.

          25.október – nové vysvätenie kostola.

 

1886 27. október  – slávnostné otvorenie dievčenskej školy s internátom sestier rehole Vykupiteliek.

 

1889 – založenie Tvrdošovskej sporiteľne (trvá do1911) a miestneho Dobrovoľného hasičského spolku.

 

1890 – vznik súkromnej úzkorozchodnej poľnej konskej železnice „lóre“ trať Tvrdošovce – Jánošíkovo.

 

1892 – epidémia cholery. 

 

1896 – vyvŕtanie 1. artézskej studne pri kostole, hĺbka 312,25 m.

 

1897 – výstavba parného mlyna na mieste predchádzajúcich stajní a hradskej krčmy s prepriahárňou  koní.  (V súčasnosti voľné priestranstvo pred budovou Jednoty.)

 

1900 – stavba cesty k železničnej stanici.

 

1901 – zriadenie miestnej nemocnice.

 

1904 24.apríl – všeobecný štrajk železničiarov.

 

1905 – postavenie prvej samostatnej škôlky.

 

1909 – 5.september – rozšírenie budovy dievčenskej školy o zadný trakt (prístavba s 8 triedami, chodbou a toaletami - náklady vo výške 120.000,-Korún).

 

1910   19. marec – vyhlasuje  sa výberové konanie na stavbu novej budovy chlapčenskej školy,  

           – l. októbra - slávnostné odovzdanie rímskokatolíckej chlapčenskej školy,

           – premiestnenie kalvárie za sakristiu rímskokatolíckeho kostola,

           – vŕtanie 2. artézskej studne na Hornej ulici, hĺbka 186 m.

 

1911 – úzkokoľajná  šurianska cukrovarská železnica prechádza chotárom obce.

 

1912 -1914 –  vznik obecnej knižnice so 700 knihami.

 

1913 – zrušenie praniera -  klietky - klady hanby, ktorý stál pri vchode do kostola.

 

1914 – v budove rímskokatolíckej chlapčenskej školy je zriadená dočasná vojenská nemocnica.

 

1916 12.júl –  zhabanie všetkých kostolných zvonov pre potreby armády.

 

1917  2. december – povýšenie Adalberta Benke von Tardoskedd do hodnosti polného maršálka armády.

                                             

1919  8. január – obsadenie Tvrdošoviec oddielom  československej armády -  kpt. Nováka a ich privítanie predstaviteľmi obce pred budovou dnešnej pekárne.

          – januárový generálny štrajk železničiarov.

          2.február – vyrabovanie nákladného vlaku č.1461 obyvateľmi obce. 

          3.február – veľký generálny štrajk 3000 železničiarov regiónu  kvôli nevyplácaniu sociálnych dávok a vojnových príplatkov.

1919 máj – júl – boje o Slovensko s Maďarskou republikou rád. Niekoľkodňové obsadenie Tvrdošoviec vojskami Maďarskej republiky rád.

           6.jún – maďarská Červená armáda  prenikla a obsadila obec. Stanica bola evakuovaná na 2-3 dni. Župné úrady dňa 12.6.1919 prešetrujú údajnú streľbu  obyvateľstva obce na vlak, ktorý evakuoval ranených českých vojakov a úradníkov do Trnovca nad Váhom,                  

          18.jún – druhá evakuácia stanice. Trvala  len 3 dni, ale  za tú dobu civilné obyvateľstvo úplne vyrabovalo stanicu. (V železničných vozňoch do Trnovca nad Váhom utiekli aj železniční zamestnanci z Nových Zámkov.)   Po útoku československej armády od Jatova boli oddieli  Maďarskej republiky rád z obce vytlačené a 20.júna. stanicou prechádza  československý obrnený vojenský vlak, ktorý vybuchol pri Nových Zámkoch, na trati medzi Jatovom a Tvrdošovcami bol zastrelený maďarský červenoarmejec Tornay.

        

1920 – v obci funguje taxislužba Karola Balogha.

         4.–12. júl – štrajk 680 poľnohospodárskych robotníkov v Jatove a Tvrdošovciach.

        3.október – slúžnovský úrad v Nových Zámkoch svojím spisom č.563/1920 nepriznáva štátnu 

podporu pre učiteľa chlapčenskej ľudovej školy Emila Tataríka, lebo bol „boľševickým kultúrnym komisárom  roku 1919“

        10.- 16. december – štrajk 120 poľnohospodárskych robotníkov.

         

1921   4.február – administratívny výbor župy schválil pod č.65/7-21 ročný plat školského sluhu vo výške 1200,-Kč a slobodné kúrenie zo školského dreva počas školského roku, po jeho skončení to malo byť množstvo do 3 m³,

           1.-15.apríla  – štrajk 200 poľnohospodárskych robotníkov,

           9.apríla – školský referát Bratislava svojím listom č. 18.400/I-1921 upozorňuje župu, že asi 100 školopovinných detí v obci nenavštevuje školu a obecnému notárovi doslova nariaďuje: „...porobte pokroky, aby školopovinné deti riadne navštevovali školu!...“

          – županský úrad svojím rozhodnutím č.10077  schválil podporu pre učiteľky dievčenskej školy vo výške 3.000,-Kč,

          30. apríl – slávnostné vysvätenie dvoch nových kostolných zvonov za 36.000,-Kč.

          – vyvŕtanie artézskej studne na majeri Jánošíkovo, hĺbka 137 m.

 

1922 1. máj – prvý futbalový zápas v lokalite Akomány. (Tvrdošovce – Nové Zámky 1:1)

 

1923 – vzniklo Roľnícke mliekarenské družstvo,

15. máj – vznik futbalového družstva Tvrdošovský športový klub.

     29.júl-14.september – prezident ČSR T. G. Masaryk prechádza vlakom č. 1802 obcou do Topoľčianok 

 

1925 – v obci funguje prvý rádioprijímač,

– zánik obecného bitúnku,

– oplotenie parčíku pri železničnej stanici.

– 2. september -  založenie Tvrdošovskej železničiarskej jednoty zástavy a venca.

 

1927  16.máj – úspešný štrajk 50 poľnohospodárskych robotníkov v Tvrdošovciach a Méhes puste. V obci vyvíja činnosť Maďarská národná strana aj Židovská národná strana,

           24. marec – prestavba železničného koľajiska,

           1.september  – otvorenie štátnej ľudovej školy iba s vyučovacím jazykom slovenským.

 

1928 – vybudovanie štátnej cesty Bratislava – Nové Zámky v katastri obce.

         25.máj – založenie Tvrdošovského pohrebného spolku a 30.júna sú stanovy spolku schválené MV pod číslom 11396/5,

         6.december –  založenie 199. zboru Slovenskej ligy. 

 

1929  3.január – vznik miestnej organizácie Sociálnodemokratickej strany.

          12.apríl – obec organizuje výsadbu stromov a zelene.

 

1930 28. máj     – otvorenie predajne Baťa (dnes súkromná záhrada vedľa obchodu Marinka).

                          –  po roztopení veľkej snehovej pokrývky, rozsiahle povodne. 

         november – inštalovanie nových kostolných hodín za 15.000 Kč.

 

1931 – prvá elektrifikácia obce pred obchodom pána Csányiho a v mlyne.(Plošná elektrifikácia bola zavedená až v roku 1933).

        – oplotenie školského dvora a vybudovanie chodníkov v škole.         

        6.-7.jún –  štrajk 90 sezónnych robotníkov v Tvrdošovciach.

        4.júl  – slávnostné odovzdanie nového futbalového ihriska vedľa bitúnku.

        12.december –  divadelné predstavenia miestnych ochotníkov.

 

1932   21.marec –vlaková lúpež vo vlaku č. 403

 

1933 – v obci je 384 nezamestnaných, s rodinnými príslušníkmi celkom 1.010 obyvateľov žije v biede,

         – apríl – počet nezamestnaných s ich rodinnými príslušníkmi sa blíži k počtu  2000,

         – zbúranie pôvodného dvojklenbového kamenného mosta -  Kőhíd a  následná nová výstavba, 

– dokončenie stromovej výsadby v obci,

         – elektrifikácia dediny vrátane cesty vedúcej k železničnej stanici (pripojených 70 domácností),

         – výstavba cesty Tvrdošovce – Dolný Jatov.

 

1934  1.september – zavedenie telefónnej a telegrafnej služby na pošte (päť účastníckych staníc),

          - oprava cesty vedúcej k železničnej stanici.

 

1935  9.marec – železničná stanica pripojená na obecnú telefónnu sieť pod účastníckym číslom 6,

          – vykradnutie obchodu Baťa – škoda 5.200,- Kč,.

          – veľké sucho a vysychanie studní v obci.

 

1938  2.november   – viedenská arbitráž.

Od 8. novembra 1938 obec začlenená do horthyovského Maďarska: 

- posledná vlaková súprava ČSD  odišla v tento deň   o 10,45 hod.

- kúpou susedného pozemku a  záhrady pána Balogha  sa rozširuje školský dvor.

 

1939 14.marec – vyhlásenie samostatného slovenského štátu.

    – založenie  katolíckeho agrárne – mládežnícky - mládeneckého  spolku K.A.L.O.T. ( katolikus   agrárifjusági legény egyesület).

1939 – 1945 – 2.svetová vojna.

 

1941 8. jún – vysvätenie pamätníka padlých hrdinov v 1.svetovej vojne a martýrov revolučných rokov 

1848-1849.

 

1941 – prvé deportácie židovského obyvateľstva do pracovných táborov a na nútené práce,

         – zriadenie a otvorenie kina.

 

1944  apríl – ukončenie vyučovania na školách, budovy sú využívané armádou,

          9.-10. máj – deportácie židovského obyvateľstva cez geto v Šuranoch a Komárome do koncentračných táborov. 

 

1945  28.-29.marca – bombardovanie obce lietadlami ČA zo smeru Šurian.

          30.marca – oslobodenie obce oddielmi ČA  okolo 16,00 hod. a jej začlenenie do oslobodenej ČSR.

          3.apríla – založený úrad komisára obce.

          9.apríla – zriadenie stanice NB.

          20.apríla – obcou prechádza prvý vlak po oslobodení. 

          2.júla – znárodnenie škôl.

          31.júla – všetci maďarskí učitelia dostávajú výpovede.

          28.-30.augusta - zvláštnym vlakom cestuje cez obec prezident ČSR  Eduard Beneš (potom ešte 8.9. –  26.9. 1946).

          1.september – vznik Štátnej ľudovej školy chlapčenskej a Štátnej ľudovej školy dievčenskej.

 

1945 12.december - výmerom  Československej štátnej ústredne pre kinematografiu č. 11/45 bol poverený vedením miestneho kina riaditeľ Ľudovej dievčenskej školy F. Chmelár.

 

1946 27.apríl  - premenovanie TSC na Tvrdošovský železničiarsky športový klub.

         – odovzdanie zdravotníckeho strediska do užívania.

 

1946 – 1947 – budovanie betónového chodníka k železničnej stanici. 

 

1947 16.november – zriadenie štátnej obvodnej meštianskej školy,

          – obec zažila najväčšie sucho za posledných 60 rokov.

 

1947 10.február – deportácia 332 obyvateľov obce do pohraničnej oblasti Sudet v Čechách. 

         11.február – deportácia 226 obyvateľov obce do pohraničnej oblasti Sudet v Čechách.

         12.február – deportácia 274 obyvateľov obce do okresu Kolín v Čechách.

         13.február – deportácia 339 obyvateľov obce do okresu Svitavy a Moravská Třebová v Čechách.

         Zároveň prebehla aj následná kolonizácia slovenského obyvateľstva z okolia Čadce.

 

1948 25.február – nastolenie vlády Komunistickej strany.

         -5.3.1948  príhovor Laca Novomeského k občanom obce.

 

10.marec  - asi o 21,00 hodine bolo transportom číslo 255/II  násilne vysťahovaných do Maďarska 24 rodín v celkom počte 108 občanov. Celkom bolo vysťahovaných 174 rodín z Tvrdošoviec a následne došlo k repatriácii 118 slovenských rodín z okolia Tardošu. 

         – premenovanie TŽŠK na TJ Sokol Tvrdošovce.

         15.apríl – rozparcelovanie veľkostatku László&László.

         26.jún – znárodnenie obchodov, krčiem a mlynu.

         1.september – zriadená Stredná škola Tvrdošovce, ktorá je umiestnená na prízemí budovy Národnej školy dievčenskej – 4 triedy. Do jej  obvodu sú zaradené Národné školy v Jánošíkove a  Dolnom Jatove.

 

1949  1.január – Tvrdošovce sú súčasťou okresu Nové Zámky.

 

1950 24.február – založenie JRD. 

         – dokončenie budovy nového MNV,

         – zbúranie židovskej modlitebne a vyčistenie koryta kanála, 

         – v priebehu roku dobudovanie nového športového areálu,

         30.apríl – prvý sľub 74  pionierov a zakúpenie školského rozhlasu za 25.000,-Kčs,

         – zánik majera Lécsi.

 

1951  8.november – rozobratie budov a strojov miestnej tehelne, ktorá pochádzala z konca 19.storočia.

         1.september – Národná a stredná škola zlúčená pod spoločnú správu - začiatok dvojsmenného vyučovania, oprava strechy s následným  zbúraním  pôvodného priečelia budovy a

zavedenie troch kohútikov s tečúcou vodou (do tej doby boli len umývadlá s lavórmi) ,

         – založenie miestnej organizácie Csemadoku (Cseszlovák magyar dolgozók köszpontya).

 

1952 – zavedenie verejného rozhlasu v obci.

 

1953  1. september - zriadenie Osemročnej strednej školy.

 

1954 – zavedenie autobusovej linky na trase Tvrdošovce – Jatov – Rastislavice. 

         – zánik majerov Apollo a Schrank.

1955 – 1.septenbra žiaci z Jatova a Kendereša dochádzajú do školy autobusom (dovtedy dochádzali vlakom).

 

1956 – zbúranie budovy chudobinca a nemocnice (stála na mieste dnešnej pekárne).

 

1957 – odovzdanie kúpaliska do užívania.

         1. september – zriadenie Základnej deväťročnej školy

 

1960 – zánik rómskeho tábora v lokalite Kozia lúka – Kecske legeló.

– premenovanie TJ Sokol Tvrdošovce na TJ Družstevník Tvrdošovce.

 

1961 – oprava a vymaľovanie celej budovy školy, namontovanie rín a odvodňovacieho kanála 

           vybudovanie nového plotu a malej záhradky pred školou.

 

1962 – zrušenie poľnej konskej železnice Tvrdošovce – Jánošíkovo a na jej mieste vybudovanie betónovej cesty. Veľké sucho.

         – vyvŕtanie troch artézskych studní v lokalitách Gólakereszt, Kistemető a Péró. 

 

1963  11.-16.marca – veľká povodeň izoluje železničnú stanicu od obce.

           – vydláždenie chodieb školskej budovy.

 

1964 – pri ZDŠ založená Pionierska organizácia kpt. Jána Nálepku,

         – prestavba kina.

 

1965 – elektrifikácia železničnej trate. 

 

1967 – položenie základného kameňa budovy novej ZŠ.

 

1968 21.august – okupácia ČSSR vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy.

         1968 –1969 výstavba Nákupného strediska Jednota v strede obce a zrušenie úzkokoľajnej cukrovarskej železnice zo Šurian.

         

1969 – pri ZDŠ s vyučovacím jazykom slovenským  je založená školská dychovka.

 

1970 – odovzdanie nového cintorína pri hlavnej ceste smerom k obci Jatov.

 

1974 – zreštaurovanie fresiek majstra Jakobeyho v kostole.

 

1976 31.august –  odovzdanie novej budovy ZŠ a ukončenie dvojsmenného vyučovania.

                         –  vykonanie geotermálnych vrtov v lokalite Akomány.

 

1978 – úprava a výsadba stromov v obecných parkoch a v okolí školy.

1978 – 1986 – plynofikácia obce.

 

1980   1. september – Základná škola.

         – úplný zánik parnej trakcie na trati Bratislava – Nové Zámky.

 

1981 – otvorenie Klubu dôchodcov.

 

1985 1.septembra – celý vyučovací proces prebieha už iba v priestoroch novej školy a v starej školskej budove je  umiestnená iba školská družina.

 

1988 – oprava školskej  budovy a jej prvá modernizácia.

 

1989 17. november - demonštrácie v Prahe – začiatok tzv. nežnej revolúcie.

 

1991 – rozsiahle stavebné úpravy a opravy areálu školy, 

 

1993 – zánik činnosti TJ Družstevník Tvrdošovce  a vznik TSC -  Tvrdošovského športového clubu.

 

1994 – vybudovanie kostolíka v areáli cintorína, 

         – odhalenie pomníka obetí holocaustu,

         – napojenie obce na verejný vodovod.

 

1998 – založenie Spolku tvrdošovských železničiarov – zástava.

 

2001 – slávnostné odhalenie sochy svätého Štefana, dielo R. M. Törley,

         –  otvorenie obecného múzea v priestoroch starého notárskeho úradu.

 

2002 – slávnostné odhalenie pamätného stĺpa martýrom národnooslobodzovacích bojov 1848/1849, dielo E. Ivanicsa.

 

2005  –  zreštaurovanie Rákocziho pamätníka,

          – otvorenie parku drevorezbárskych diel a sôch na Hornej ulici.

          

2006 – výstavba nájomných bytov. 

 

2007 – schválenie nového erbu a symbolov obce,

         – založenie obecného dobrovoľného hasičského zboru,

         – zreštaurovanie a premiestnenie barokového kríža Ispity.

 

2008 – oprava a výmena strešnej krytiny kostola.

 

2009 – odovzdanie detského ihriska na Hlbokej ulici,

         – premiestnenie a rozšírenie obecného múzea - otvorenie domu ľudovej kultúry,

         – zreštaurovanie a premiestnenie sochy sv. Jána Nepomuckého v záhrade plebánie, otvorenie stálej cirkevnej expozície a celková rekonštrukcia a obnova parčíku okolo kostola,

vybudovanie multifunkčného športového ihriska.

 

2010 – odovzdanie obecného domu a revitalizácia stredu obce

         – otvorenie parku železničiarov

 

2013 – 1. júla - modernizácia termálneho kúpaliska a prestavba športového areálu

         – 16.septembra - vybudovanie detského dopravného ihriska v areály školy 

         –  otvorenie novej a zbúranie starej železničnej stanice

         –  začiatok výstavby nových nájomných bytov